FolklorWeb.cz | folklor a lidová kultura na Moravě O projektu | Kontakt | Hledat:
FolklorWeb.cz | Články | Fujara - ako vznikla a odkiaľ pochádza

Články

13/11/2004 • Fujara - ako vznikla a odkiaľ pochádza
zaslal Karol Kočík

Pamätám si na môj dávny rozhovor s ujom Pacigom. Poprosil som ho, aby mi ukázal, ako rozmeriava dierky na fujaru. Dohodli sme sa a jedného dňa som mu doniesol opracované drevo a on mi doň urobil oblôčik a začal rozmeriavať dierky. Na moje počudovanie vyznačil na dreve tužkou až šesť dierok - akoby na píšťalku. Začudoval som sa a trošku zvláštnym podtónom som mu pripomenul: "Pán Paciga, ale ja chcem vedieť, ako sa robia dierky na fujaru". Usmial sa a povedal: "vieš chlapče, delej ako fujara bola píšťala a preto ja fujaru rozmeriam ako píšteľku, no a potom vyvŕtam len spodnie tri dierky". Vtedy som si ani neuvedomil, že ten človek mal hlbokú pravdu.

Fujara je vo svojej podstate gotická basová trojdierková píšťala. Takéto píšťaly boli v Európe v 12. - 13. storočí veľmi známe a hojne rozšírené. Hrávali v hudobnom zoskupení s bubienkom a keďže sa na nich dalo hrat jednou rukou, často sa interpret hrou na bubienok sám doprevádzal - trojdierkovú píšťalku držal v jednej ruke a druhou udieral na bubienok. Významné rozšírenie týchto nástrojov na Slovensku potvrdzujú aj dobové dokumenty, napr. vyobrazenie píšťalkára s bubnom pod Ostrým Hradom, alebo nedávno získane dve trojdierkové píšťalky z 13. stor., ktoré boli nájdene PhDr. Hanuliakom pri vykopávkach na Pustom Hrade (nad Zvolenom).

V období renesancie flauty a píšťalky s tromi hmatovými otvormi ustupovali. V neskoršom období (renesancia až baroko) na základe príkladu hudobnej polyfónie sláčikových nástrojov (husle - altová poloha; viola - soprán; violončelo - tenor; basa - basová poloha) sa spontánne vytvárali aj rodiny dychových hudobných nástrojov (16. storočie), čoho dokumentom sú flauty v nemeckom prostredí, kde existujú altové flauty, tenorové i basové s bočným prívodným kanálikom obdobnej konštrukcie, ako je bočná píšťala na fujare.

Aj u trojdierkových píšťal bola snaha obnoviť ich repertoár a vytvoriť rodinu. Hudobný vedec z 15-16. storočia Michael Pretórius (pôvodom zo Sliezka) vo svojom diele "Teatrum instrumentarum" z roku 1619 dokumentuje existenciu takejto rodiny, pričom podotýka, že toto hudobné zoskupenie nikdy spoločne nehralo vzhľadom k obmedzeným možnostiam, pretože rozpätie stupnice sa dosahuje cez tzv. alikvóty, t.j. prefukovaním nástroja, a tým činom neexistoval súlad medzi nástrojmi altovej, tenorovej, či basovej polohy. Jednoducho to neladilo. Uvádza, že existujú tri rozmery trojdierkových píšťal: "melodická píšťala" s rozmerom 20 cólov, "tenorová píšťala" s rozmerom 26 cólov a "basová píšťala" s rozmerom 35 cólov. Podobne sa o tomto probléme nezávislo od Pretoriusa vyjadril Mersen v práci z roku 1632, ktory pôsobil vo Francúzsku.

Treba doplniť, že trojdierkové basové píšťaly z tohto obdobia mali rozmery v rozpätí 91-130 cm s dvomi hmatovými otvormi v prednej časti plášťa a jednou v zadnej časti plášťa. V múseu v Brusseli existuje zbierka velmi starých hudobných nástrojov, medzi nimi aj trojdierková basová píšťala veľká asi 93-102 cm s bočnou prívodovou píšťalou a tromi hmatovými otvormi (dva z predu a jeden v zadnej časti plášťa nástroja). Nástroj pochádza zo severnej časti Talianska. Je veľmi, ba až extrémne nápadne podobný fujare, ktorá sa v minulosti vyskytovala v okolí obcí Priechod, Hiadel, Strelníky, Podkonice a pod., ktorú naši etnomuzikologovia nazvali "priechodská fujara". Z uvedených dôvodov je tzv. "priechodská fujara" považovaná za archaickejšiu formu.

V tomto kontexte Dr. Mačák lokalizuje miesto vzniku fujary do oblasti severnejšie od Banskej Bystrice, teda do okolia súčastnej Slovenskej Lupče a vyššie uvedených obcí. Usudzuje, že trojdierková basová píšťala sa dostala na toto územie v období tureckých vojen, pričom pri Slovenskej Ľupči bol pluk žoldnierov zo západnej Európy. Postupne sa dostala do slovenského prostredia, konzervovala sa, zotrvala ako endemit a dnes je raritou. Tiež sa z tohto usudzuje, že jej posun do oblasti Detvy a okolia je sekundárnou záležitosťou, kde je zjavná konštrukčná úprava a síce umiestnenie horného hmatového otvoru v prednej časti plášťa nástroja. Z obdobia tureckých vojen sa v tomto regióne v hudobnej kultúre zachoval napr. aj spôsob ozdobovania melódie barokovými ozdobami, čoho dokazom sú cifry primášov na Podpoľaní, melódie píšťalkárov, ale aj niektoré ozdoby v interpretačnom prejave fujarášov.

Článek byl publikován také na stránkách www.fujara.sk

poslední aktualizace: 15/02/2011

FolklorWeb.cz || Copyright © 2002 - 2014 by Folklorum || || RSS